Slovenský Londýnčan Tomáš Sentpetery
Príbehy Slovákov dlhodobo žijúcich v zahraničí sú pre nás doma na Slovensku lákavé. Ak je ich odvaha opustiť zabehnuté koľaje a pohodlie rodnej hrudy ešte aj korunovaná úspechom, pociťujeme hrdosť a inšpiráciu. Tomáš Sentpetery ako veľa Slovákov vyšiel svoje šťastie hľadať na opačný koniec Európy. Jeho pôvodne krátkodobý plánovaný pobyt vo Veľkej Británii sa neplánovane pretiahol na dlhých 14 rokov. V Londýne si ho našla a úplne opantala vášeň k fotografovaniu, ktoré je dnes už aj jeho povolaním. Kto je Tomáš Sentpetery?
Rozpráváme si...
Tomáš, prezraďte nám o sebe viac. Odkiaľ pochádzate a čo vás priviedlodo Londýna?
Pochádzam z Popradu. V roku 2004, keď som mal 21 rokov, som išiel za bratom do Londýna, pôvodne na tri mesiace s cieľom trocha si privyrobiť. Brat už žil v Londýne dlhšie, vyše polroka, takže som najprv býval u neho. Krátko po mojom príchode som veľmi rýchlo zistil, že sa v Londýne dá oveľa ľahšie a rýchlejšie zarobiťto, čo sa vtedy dalo zarobiť na Slovensku, takže moje rozhodnutie ostať tu bolo jednoznačné. Dnes som tu už 14 rokov.
Plánujete sa v Londýne usadiť natrvalo? Prípadne ako často sa vraciate na Slovensko?
Neplánujem nič dlhodobo, takže na túto otázku neviem odpovedať. Momentálne ani nemám dôvod sa usadiť niekde natrvalo. Na Slovensko chodím často, hlavne za rodinou a do prírody. Slovenská príroda je taká krásna a pre mňa ako fotografa inšpirujúca, že by mi bolo ľúto ju ne navštíviť aspoň dvakrát alebo trikrát do roka.
Čo vás priviedlo k fotografovaniu?
Asi osud. Môj prvý fotoaparát bol Smena 6, ktorý mi požičal otec a s ktorým som fotil len krátku dobu, pretože sa pokazil a doma neboli peniaze nazvyš na nový. Po dlhšej pauze som si asi v roku 2007 kúpil prvý digitálny fotoaparát Sony, ktorý bol vtedy kvalitný a cenove dostupný. Ten som ale veľmi rýchlo prerástol a zapáčil sa mi kamaráto v Nikon − a to ma inšpirovalo si kúpiť Nikon D5100 a odvtedy som ostal verný Nikonu.
Veľa ľudí sa zapáli pre fotografovanie a neskôr sa dá odradiť, nechá tento koníček ustúpiť do úzadia. Aký bol u vás prechod z amatérskeho k profesionálnemu fotografovaniu?
Pre mňa je fotenie ešte stále hobby, len teraz začínajú prichádzať zaujímavé zárobky a postupne sa stáva aj mojim živobytím. Asi to je ten najväčší dôvod neprestať sa niečomu venovať. Musí vás to nielen živiť, ale aj baviť.
Spočiatku ste sa venovali krajinnej fotografii a portrétom, neskôr ste sa zamerali na svadobnú fotografiu. Dá sa povedať, že svadobná fotografia je vaša srdcovka?
Bavia ma všetky tieto odvetvia fotografovania a všetkým trom sa priebežne venujem. Takže vás trošku poopravím: neprešiel som z jedného zamerania na druhé, ale som ich skôr doplnil, aby som sa fotením dokázal uživiť. Ak by som si ale mohol vybrať konkrétne zameranie, bolo by to u mňa ťažké rozhodovanie medzi krajinnou fotografiou a fashion editorialmi. Pri obidvoch má fotograf voľnejšiu ruku pri kreativite.
Vari najviac vás zviditeľnili dramatické snímky bleskov na nočnej oblohe nad Big Benom, ktoré publikovali napríklad noviny Daily Telegraph a Daily Express. Aký je to pocit nájsť svoju fotografiu v médiách, ktoré sú priamo klasikou svetovej žurnalistiky?
Pre mňa to bolo niečo veľké a významné. Vedelsom, že okrem mňa tam práve na moste Westminster Bridge nebol nikto iný s dostatočne dobrým fotografickým vybavením na to, aby dokázal zachytiť ten pravý moment, iba ja.Tak som sa na druhý deň rozhodol kontaktovať všetky londýnske noviny kvôli tomu, aby som svoje fotky niekam presadil na zverejnenie. Ale aj tak si myslím, že najsilnejší na tom všetkom bol môj zážitok z toho, že som tam bol a mohol ten magický okamih vidieť na vlastné oči.
Zaujal nás váš projekt Look deeper, v ktorom ste zdokumentovali podzemie v Paríži, Londýne, Neapola, Krakove a na juhu Španielska. Netradičný pohľad hlbšie, pod bežný, až notoricky známy povrch európskych miest. Zábery z opustenej stanice metra Aldwych, v Paríži nový prístup k zachyteniu atmosféry rozsiahlych kostníc s pozostatkami miliónov ľudí, v Neapole zdokumentované opustené bourbonské tunely, v Krakove vyťažené útroby soľnej bane Wieliczka ako kontrast s historickou architektúrou mesta, najrozsiahlejší komplex troglodytových jaskýňv Európe v španielskom Barrio de Cuevas. Bol to náhodný výber, alebo majú tieto miestapre vás špeciálnu príťažlivosť?
Projekt iniciovala spoločnosť Nikon, mňa tento koncept spolupráce nadchol a oslovil. Čiže tieto miesta nemajú nejakú predošlú spojitosť so mnou, išlo mi o celkovú vizualizáciu a realizáciu. Bola to výzva, za ktorú som vďačný. Všade okolo nás sú skryté svety a ja som chcel ukázať, že populárne turistické destinácie ukrývajú viac, než sa na prvý pohľad zdá. Pred vycestovaním si zistíte informácie o danej oblasti a nebojíte sa ísť hlbšie. So správnym vybavením a túžbou po dobrodružstve môžete objaviť výnimočné objekty.
Akú ste pri tomto projekte volili techniku?
Fotoaparáty Nikon D850 a Nikon D7500 a viacero objektívov Nikkor: 24–70 mm, 16–80 mm, 18–300 mm, 10–24 mm, 20 mma 14–24 mm.
Akú fototechniku používate najčastejšie alebo najradšej?Momentálne používam všetku techniku od značky Nikon, mám dve telá Nikon D750 a Nikon D850 a potom takú menšiu zbierku objektívov s rozlíšením 50 mm f/1,8 a 85 mm f/1,4 a objektívy Nikkor 14−24 mm, 24−70 mm a 70−200 mm (všetky tri f/2,8) a objektív Sigma 35 mm f/1,4 Art.
Aké sú vaše aktuálne pracovné projekty?
Momentálne sa sústreďujem na fashion editoriály, majú mi teraz vyjsť dva v projekty v dvoch časopisoch, v septembrovom vydaní Elegant Magazine a Eloque Magazine, ktorý je mimochodom časopisom Veroniky Matejovej aka Vera Change − šikovnej Slovenky žijúcej vo Veľkej Británii. Pracujem na ďalšom projekte, ktorý by som chcel ponúknuť Vogue. Tak držte palce, nech to vyjde…
Určite budeme sledovať vaše ďalšie fotografické úspechy a radi ich odprezentujeme u nás doma. Prezraďte ešte niečo zo svojho súkromia. Ste ženatý, máte rodinu?
Nie som ženatý a nemám deti. Mojou rodinou sú momentálne otec, mama a brat.
Portálové řešení od Sabre s.r.o.