PATRIK ROLÍN – Na danú snímku je potrebné si trpezlivo počkať

Strašně rád si povídám se skromnými fotografy, kteří mají nádherné fotky a přitom sní o dalších, mají další představy a cíle. Jdou stále dopředu a daří se jim.

Patrik miluje živou a divokou přírodu a láska k ní je v jeho fotografiích velmi znát. Trpělivě zaznamenává příběhy a ochotně se o ně dělí s dalšími fotografy. Jsem moc rád, že mi věnoval kousek svého drahocenného času, díky.

Wildife neboli focení divoké přírody je dnes mezi fotografy oblíbeným, až bych řekl někdy módním žánrem. Čím je pro vás příroda a čím vás nejvíce upoutala?
Príroda je pre mňa miestom odpočinku a relaxu, kde chodím načerpať novú psychickú a duchovnú energiu. V celej svojej rozmanitosti ju vnímam ako dôkaz Božieho dômyselne premysleného stvorenia. Upútala ma najmä svojou pestrosťou rôznych druhov, farieb, vôní, meniacich sa podmienok a obrazov. Je pre mňa nevyčerpateľnou bankou inšpirácií. Príroda je veľký zázrak, ktorý mi skvalitňuje život.

Každého autora se rád ptám na jeho fotografické začátky. Většinou jsou spojené s nějakým příběhem. Jaký je váš osobní fotografický příběh?
Začínal som pred 20 rokmi, keď som mal 13 rokov. Nikdy predtým som si nemyslel, že sa budem foteniu venovať v takomto rozsahu, ako je to dnes. Rád som sa túlal po lesoch a horách, obdivoval krásy prírody a túžil som to zdokumentovať a tak priblížiť svoje zážitky aj svojej rodine a okoliu. Na toto hobby som si musel sám našetriť.

Chodil som na brigády a šetril každú korunu, aby som si mohol zakúpiť prvý malý vreckový foťáčik Olympus FE 115. Pamätám si, že stál 5000 slovenských korún, no mne sa vtedy podarilo našetriť iba 2500 korún, a aby som si ho mohol kúpiť, rodičia mi nakoniec doložili tú druhú polovicu. Na wildlife to nebolo, ale dalo sa s tým fotiť pekné makro fotky, čo ma vtedy nesmierne bavilo. Bol to len začiatok a dnes mám fototechniku na úplne inej úrovni. Avšak vďaka tejto prvej skúsenosti si ju veľmi vážim a som za ňu vďačný.

Když se ale vrátím k wildlife konkrétně, je to časově a určitě i fyzicky náročný koníček. Hodně putování, spousta času stráveného čekáním brzy ráno či pozdě večer a pak náročný výběr zhotovených snímků. Jaký je váš postup od vytipování lokality až po finální výběr a úpravy fotografií? Prozradíte kousek z know-how?
Presne ako píšete, je to časovo náročné, obzvlášť popri rodine. Moje know-how? Ťažko povedať, či je to know-how, ale jednoznačne je potrebné venovať tomu čas. Veľa času! Kedysi mi vznikali fotografie náhodne, keď som sa túlal po prírode. Dnes už nie. Vo svojej mysli nosím vysnené fotografie, ktoré sa rôznymi cestami snažím naplniť. Rád sa prechádzam po lese a všímam si všetky detaily v danom prostredí, ako je svetlo, atmosféra, farby, uhol pohľadu a iné.

Ak ma niečo zaujme, začnem vo svojej mysli tvoriť: čo by sa v tej scéne hodilo a ako by sa to dalo použiť v budúcnosti. Mnohé z mojich predstáv sa nenaplnia a ostávajú iba inšpiráciou. No mám aj osobnú skúsenosť, kedy sa fotografie podarili. Kľúčom k úspechu vysnenej fotografie bol tak či onak čas. Na danú snímku je potrebné si trpezlivo počkať a postupom času sa dá priblížiť k predstave. Realita ukazuje, že je viac nenaplnených predstáv ako úspechov. Myslím si, že ku kvalitnej fotke je nielen potrebný kvalitný surový formát, ale aj precízna úprava. Učím sa jedno aj druhé a vnímam to, ako nekončiaci proces. I keď sa venujem fotografii už pomerne dosť dlho, netrúfnem si povedať, že som v tom dobrý.

Stále vidím medzery a veci, ktoré som nezvládol. Vo fotografii milujem dynamiku a atmosféru spojenú s pestrosťou. Nevadí mi technicky nedokonalá fotografia, pretože to môže byť dané aj výbavou a tú nemá každý špičkovú, ale vadí mi, ak fotografia ukazuje v scéne potenciál, ktorý bol nevyužitý. S týmto veľakrát bojujem aj ja sám. Verím, že to raz príde a dosiahnem môj cieľ a to je mať aspoň na 80 % situáciu pod kontrolou.

Tím se dostávám k vybavení. I v tomto případě se jedná o poměrně vysoké nároky, a to nemluvím jen o objektivech. Co nejvíce v současnosti používáte?
Na začiatku som sa zmienil, že som začínal na jednoduchom lacnom (aj keď vtedy pre mňa drahom) malom foťáčiku. Nároky postupne rástli a aj žáner wildlife som chcel spoznať zo širšieho uhla. Bol potrebný teleobjektív a poriadne telo. Na takýto druh zostavy som stále nemal dostatok peňazí. Vďaka práci a brigádam som si mohol neskôr zakúpiť kompaktný fotoaparát, opäť Olympus, a to model SP 590 UZ. Netrvalo dlho a tento fotoaparát mi ukradli.

Vďaka môjmu ujovi som sa dostal po prvýkrát k telu Canon 40D, ktorý mi venoval. Bol to môj prvý Canon a tejto značke som do dnešného dňa verný. Aktuálne fotím s Canonom R6 Mark II s primárnym objektívom Canon EF 300 mm f/2,8 L IS USM II s kombináciou extenderov. Mám obľúbený makro objektív EF 100 mm f/2,8 L IS USM a po novom objektív Canon RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM. Uvedomujem si, že ísť do prírody bez ktoréhokoľvek z nich sa môže stať premárnenou chvíľou. Fotograf nikdy vopred nevie, čo ho v ten deň v prírode čaká a aké prekvapenia v nej môže zažiť...

Celý článek najdete v březnovém FotoVideo

Doporučujeme také výhodné předplatné s dárkem!