Vyžmýkajte svoj seťák

Ak máte len seťák (setový objektív), musíte akceptovať fakt, že na veľa fotografických motívov nie je vhodný. Fotografie budú technicky zlé, nezaujímavé alebo dokonca s ním to, čo chcete, vôbec nenafotíte. Ak pochopíte, že seťák nie je univerzálny, urobili ste prvý krok k tomu, aby ste prestali produkovať nezaujímavé fotografie.

V predchádzajúcom blogu som písal o tom, čo nemám na seťákoch rád, čím som niektorých riadne vytočil. Nevedeli sa preniesť cez to, že som dal priestor technickému aspektu fotografie pred tým umeleckým, akoby som tu o tom nikdy nenapísal ani slovíčko. Nesúhlasím, že záleží len na fotografovi. Fotograf je prepojený s technikou, rovnako ako pretekár so svojím autom. Technika je hlavne nástrojom fotografa, ktorý mu dáva určité limitované možnosti. Fantázia a schopnosť fotografického videnia je prakticky neobmedzená, technické limity sú na druhej strane obmedzené. A práve o tie mi v predchádzajúcej časti išlo.

Sú špičkoví fotografi, ktorí majú problém vymeniť batériu a parametre ako čas a clona im nič nehovoria. Napriek tomu produkujú fantastické fotografie, jednoducho dokážu sa pozerať cez objektív. To sa ale týka len veľmi malej skupinky nesmierne talentovaných jedincov. Ak by ste im dali nafotiť niečo mimo ich obľúbený žáner, asi by stroskotali na tom, že neovládajú dostatočne techniku.

Nám, menej obdarených talentom, nezostáva nič iné, ako pracovať na obidvoch aspektoch fotografie. Ovládať techniku je veľkým plusom. Ľahšie a rýchlejšie sa dokážete prispôsobovať rôznym situáciám. Viete, kedy stojí za to stlačiť spúšť a kedy je to zbytočné. Dovoľuje to viac sa sústrediť na samotné fotografovanie, na kreativitu. Znalosť techniky ovplyvňuje premýšľanie fotografa. Každý objektív má svoje špecifické vlastnosti. Ak ich budete poznať, prispôsobí sa vaše myslenie týmto špecifikám. Dokážete ich lepšie využiť, prípadne obísť.

Spoznajte svoj seťák

Spoznajte každý objektív, ktorý máte. Jeho technickú kvalitu, ale najmä jeho vlastnosti vplývajúce na vašu kreatívnu prácu. Optickú kvalitu nezmeníte, jedine výmenou objektívu. Sú objektívy lepšie, kde viete, že sa môžete spoľahnúť na to, že pri akomkoľvek nastavení objektívu, budú zábery nadpriemerné. Sú objektívy, ktoré majú dobré optické vlastnosti pri určitom nastavení a sú objektívy, ktoré majú toľko optických chýb, že nikdy nebudú produkovať technicky dobré fotografie, nech urobíte čokoľvek. Mali by ste zistiť, do ktorej skupiny zaradiť ten váš.

Nemusíte vlastniť testovacie laboratórium, aby ste sa niečo o svojom objektíve dozvedeli. Prvým krokom je vyhodnotiť vlastné fotografie, pocitovo aj technicky. Ak ste s fotkami spokojný, môžu byť testy na portáloch akokoľvek zlé, vám to vadiť nemusí. Vaše vlastné fotografie sú dobrým štatistickým zdrojom, stačí pozrieť EXIF a uvidíte aké ohnisko, či pracovnú clonu preferujete. Vyhodnotením vlastných fotografií (najmä tých nevydarených) dokážete zistiť, či vás objektív príliš neobmedzuje optickou kvalitou alebo svojimi vlastnosťami, akými sú uhol záberu, perspektíva daná ohniskom, hĺbka ostrosti a svetelnosť.

Na viacerých internetových stránkach nájdete podrobné technické recenzie, ktoré môžu byť nápomocné pri spoznávaní vášho objektívu. Aj ja si rád pozriem na slrgear.com pekné 3D grafy ostrosti pri rôznych nastaveniach. Z takého grafu sa dá vyčítať, pri akej clone má objektív optimálnu kresbu. Porovnajme graf dvoch setových objektívov od Canonu. Prvým je objektív so zlou povesťou, známy Canon EF-S 18-55 bez stabilizátora a druhým pomerne nový objektív strednej triedy Canon EF-S 15-85IS. Čítať tieto grafy vyžaduje isté znalosti ale nie je to obtiažne. Farebná plocha reprezentuje ostrosť fotografie od stredu ku krajom. Čím je plocha nižšie, tým je ostrosť lepšia. Ak je skôr plochá, než vydutá, hovorí to o tom, že ostrosť je rovnomerná a žiadne z rohov obrazu nemá výraznejší pokles ostrosti. Po ľavej strane grafu je tiahlo, ktorým meníte clonu. Jeho posúvaním zistíte, kedy objektív najlepšie kreslí (plocha bude najnižšie a bude obsahovať prevažne modrú a fialovú farbu). U niektorého objektívu bude kresba výborná aj pri maximálne otvorenej clone, iný treba pricloniť o jeden, či dva stupne a niektorým nepomôže k dobrému výsledku žiadna hodnota clony. Nezľaknite sa výraznejšieho poklesu ostrosti pri nastavení clony na vysoké clonové čísla. Aj u najlepších objektívov dochádza k zníženiu kresebnosti kvôli difrakcii. Skontrolujte, kedy k difrakčnej chybe dochádza, budete vedieť, aké maximálne clonové číslo môžete použiť bez straty kvality.

Pod grafom nájdete tiahlo ohniskovej dĺžky. Vďaka nemu môžete zistiť, akú má objektív ostrosť na rôznych ohniskách. Možno zistíte, že na najširšom ohnisku je podpriemerný, ale stačí trochu pridať na ohniskovej dĺžke a jeho vlastnosti sa výrazne zlepšia.

 

Takže ako si vedú naše dva seťáky podľa slrgear.com?

EF-S 18-55 je lepší na dlhšom ohnisku a optimálnu kresbu má okolo clony 11. Na širšom konci je pri odclonení vidno veľký rozdiel v ostrosti v rohoch obrazu.

Oproti tomu si novší a podstatne drahší EF-S 15-85IS počína omnoho lepšie. Ostrosť je rovnomerná po celej ploche na všetkých ohniskách a výborná je aj pri odclonenom objektíve. Vyskúšajte si na ohnisku 85 mm pricloniť nad f/22, zistíte prudký pokles ostrosti. Ak by ste clonili na f/32 a viac, kvôli väčšej hĺbke ostrosti, záber by bol celkovo neostrý. Ako som spomínal, nie je to chyba tohto objektívu, ale celková vlastnosť objektívov daná fyzikálnymi zákonmi.

Tieto grafy sú dobrým vodítkom, ale nemôžete sa na ne 100% spoľahnúť. V laboratóriu netestovali váš objektív, ktorý môže byť lepší alebo horší než ten, ktorý mali k dispozícii. Grafy nevypovedajú nič o chromatickej chybe, či kvalite bokehu.

 Ale poďme na domáce otestovanie vášho objektívu.

1.  Skontrolujte či váš objektív presne zaostruje, či nemá tzv. back focus alebo front focus. V našej fotoškole nájdete návod.

2.  Ostrosť objektívu dokážete posúdiť z kontrolných záberov. Umiestnite fotoaparát na statív, aby ste predišli rozhýbaniu. Vyberte si vhodný objekt. Môžu to byť noviny nalepené na dverách, ja používam kancelársku budovu oproti redakcii. Objekt nasnímajte na rôznych ohniskách a v celom clonovom rozsahu. Porovnaním fotografií zistíte podobné informácie, ako ste sa dozvedeli z grafov.

3.  Sférické skreslenie zistíte tak, že odfotíte objekt s horizontálnymi a vertikálnymi líniami. U mňa je to opäť kancelárska budova, ale dobre poslúži napr. štvorčekový papier. Musíte byť však nasmerovaný kolmo na rovinu. Opäť vyskúšajte rôzne ohniská. Niektoré objektívy majú výrazné sférické skreslenie. Výrazná deformácia sa môže podpísať na tom, že s nimi nebudete môcť napríklad fotografovať architektúru. Viacero dnešných zrkadloviek ale aj programov na úpravu fotografií dokáže toto skreslenie kompenzovať.

4.  Chromatická chyba. Tú najskôr objavíte na hranách prechodov medzi svetlými a tmavými plochami. Väčšinou sa proti nej dá bojovať softvérovou korekciou, ktorá je bežná v RAW editoroch.

5.  Reflexy objavíte ak máte v zábere, alebo blízko okraja záberu, silný svetelný zdroj, najčastejšie slnko. Reflexy môžu byť rôzne a závisia od nastavenej clony, ohniskovej dĺžky a od toho, či máte nasadenú slnečnú clonu. Ak zistíte, že je váš objektív náchylný na vznik reflexov, dokážete nim predchádzať tým, že si budete dávať pozor na bodové zdroje svetla a budete tomu prispôsobovať uhol fotografovania. Pomôcť by vám mala aj slnečná clona, ktorá ale na mnohých seťákoch býva neúčinná, vtedy si pomôžte zaclonením rukou, či iným predmetom.

6.  Bokeh, slovo označujúce kvalitu rozostrenia. Tu sa ani najlepšie seťáky nevyrovnajú pevným vysoko svetelným objektívom. Nie je to ale tak katastrofálne. Otestujte si mieru a kvalitu rozostrenia na rôznych ohniskách a clonách. Možno tak ako ja budete prekvapení, ako slušne sa dá rozostriť pozadie pri portrétovaní s objektívom Nikon AF-S 18-105/3,5-5,6G, nastaveným na ohnisko 105 mm pri clone f/5,6.

7.  Stabilizácia obrazu. Ak má objektív, alebo priamo fotoaparát, zabudovanú stabilizáciu obrazu, vyskúšajte pri rôznych ohniskách jej účinnosť pri fotografovaní z ruky. Postupne predlžujte expozičný čas nad odporúčanú hodnotu (1/ohnisková dĺžka objektívu) a potom vyhodnoťte pri akom čase už nedokážete udržať fotoaparát bez otrasov, ktoré vyplývajú na pohybové rozostrenie záberov. U každého fotografa je to individuálne. Týmto testom zistíte, kedy už budete musieť používať statív, alebo budete musieť zvýšiť citlivosť ISO, samozrejme na úkor obrazovej kvality. Tento test si urobte, aj keď stabilizátor nemáte. Nezabudnite, že tréningom, správnym držaním, využitím prirodzenej opory dokážete udržať aj dlhšie časy, ako si myslíte.

Okrem týchto vlastností by ste mali vedieť aj to, ako váš objektív rýchlo zaostruje za rôznych podmienok. Ale skončime s technickým preverovaním a poďme popremýšľať nad tým, ako využiť vlastnosti vášho seťáku (či iného objektívu) a ako prekonať obmedzenia nimi dané.

Pokračovanie článku zo sekcie Fotoškola.

Svet fotografie Autor: portál ePhoto.sk